Ôsme nebo

Anotácia:
Mladí a nespútaní hrdinovia románu Siedme nebo vystúpili o stupeň vyššie do neba ôsmeho. Počúvali hudbu, študovali, no predovšetkým prežívali svoje prvé lásky v časoch, keď aj farba ponožiek alebo dĺžka vlasov mohli byť vnímané ako akt vzbury proti režimu. Sloboda bola prenasledovaná a stíhaná. A tak sa vzbúrili. Nežná revolúcia odhalila udavačov, ktorí ľuďom ničili životy, a odkryla falošné priateľstvá. Zároveň otvorila dvere novým výzvam a možnosti vziať osud do vlastných rúk, čo si Jano Dolina a jeho kamaráti rozhodne nenechali ujsť...

O autorovi:
Juraj Brezina žije naplno a v Nitre. Popri rodine, práci a účinkovaní v rockovej kapele Carpe Diem sa venuje ešte svojej najnovšej vášni – písaniu, takže k textom pre kapelu pribudla beletria. Inšpiráciou k románu Ôsme nebo sa stali jeho spomienky na štúdiá v Bratislave, kde sa v prevažnej miere aj odohráva tento príbeh, ktorý je pokračovaním, ako inak, neba siedmeho.

Ukážka:
„Pár kilometrov... a sloboda,“ poznamenal Borgia.
„Ani mi nehovor! Normálne do plaču mi je z toho. Jeden náš prodekan si zmyslel, že zo mňa urobí komunistu,“ posťažoval som sa.
„Preboha, čo si mu urobil?! Za čo ťa tak trestá?“
„Práveže nič. Vyhliadol si ma. Dobrý prospech, robotnícky pôvod, otec člen, bohovsky sa mu to hodí do krámu.“ „A čo ty na to?“
„Krútim sa ako úhor. Vravím mu, že je to obrovská česť, ale ešte nie som na taký úžasný míľnik vo svojom živote dokonale pripravený. Ako to hovoríte vy, Pane, nie som hoden...“
„Len si z nás uťahuj! Vidíš, ako si dopadol. My by sme ťa do žiadnej strany neťahali.“
„Ktovie, kam by ste ma ťahali, keby ste mali takú moc ako komouši. Ako vás poznám, možno aj na hranicu, upáliť.“
Borgia sa usmial. Chvíľu mlčky poťahoval z cigarety. „Skús to nejako vydržať,“ povedal napokon povzbudzujúco. „Na najbližšie Vianoce budeme už slobodní aj my. Uvidíš.“
Dostal som v podstate dve zhodné rady od dvoch protiľahlých strán. Aj červení, aj svätí to videli rovnako. Boľševik čo nevidieť padne. Kiežby!